Novinky Remeslo, ktoré zostalo v rodine / Craft That Stayed in the Family Remeslo, ktoré zostalo v rodine / Craft That Stayed in the Family 25. 08. 2026 Keď som si pripravovala príspevok k 17. novembru, začala som pátrať po príbehu môjho starého otca a jeho remesle. Pôvodne som chcela napísať niečo o slobode. Namiesto toho som sa začala vracať k rodinnej histórii, o ktorej som dovtedy vedela len útržky. Môj starý otec, František Blaho, bol sedlár a remenár. Remeslu sa začal učiť v Dolnej Krupej a neskôr pokračoval v Trnave u majstra Jozefa Grohmanna. Práve s ním je zachytený na fotografii, ktorá sa stala impulzom pre moje ďalšie pátranie. Do učenia nastúpil v roku 1949. Bola to doba, keď sa malé živnosti postupne znárodňovali a tradičné dielne zanikali alebo sa presúvali pod národné podniky. Svoje učenie preto dokončil už v úplne iných podmienkach, než v akých pôvodne začal. Keď som sa dnes spätne pozerala na jeho cestu, zaujalo ma najmä to, že remeslo napriek všetkým zmenám zostalo súčasťou jeho života. Ja som jeho dielňu poznala už ako dieťa. Bola v pivnici rodinného domu a pri návštevách či počas prázdnin som tam trávila veľa času. Pamätám si vôňu kože, nástroje aj samotnú atmosféru dielne. S dedkom som mala veľmi pekný vzťah a často som si vymýšľala vlastné veci, ktoré mi podľa mojich nákresov ušil. Kabelku, batoh, dokonca aj sukňu s trakmi. Vtedy som ešte netušila, že sa k práci s kožou raz vrátim. Dnes navrhujem a vyrábam kožené kabelky a čoraz viac si uvedomujem, že niektoré veci človeka sprevádzajú dlhšie, než si v danom momente dokáže predstaviť. Moja dnešná práca samozrejme nie je pokračovaním dedkovej dielne v doslovnom zmysle. Navrhujem vlastné kolekcie a hľadám vlastný spôsob práce. Zostalo však niečo podstatné - vzťah k materiálu, k práci rukami a k tomu, že predmet najskôr vznikne ako predstava a až potom dostane svoju skutočnú podobu. Práve preto som sa rozhodla v pátraní po dedkovom remesle pokračovať. Zaujímajú ma ľudia, dielne a príbehy sedlárov, remenárov a brašnárov z Trnavy a okolia, ktoré postupne miznú z pamäti. Ak máte doma staré fotografie, spomienky alebo informácie o miestnych dielňach či majstroch z tohto obdobia, budem rada, ak sa o ne so mnou podelíte. When I was preparing a post for November 17, I began looking into the story of my grandfather and his craft. I originally wanted to write something about freedom. Instead, I found myself returning to a part of our family history that I had only known in fragments. My grandfather, František Blaho, was a saddler and leatherworker. He began his training in Dolná Krupá and later continued in Trnava under master craftsman Jozef Grohmann. There is a photograph of the two of them that became the starting point for my research. He began his apprenticeship in 1949, at a time when small businesses were gradually being nationalised and traditional workshops were disappearing or becoming part of state-owned enterprises. He completed his training under very different circumstances from those in which he had begun. Looking back at his story, what interests me most is that the craft remained part of his life despite all these changes. I knew his workshop as a child. It was in the basement of the family house, and whenever I visited or spent my holidays there, I would spend a lot of time inside. I remember the smell of leather, the tools and the atmosphere of the workshop. My grandfather and I were very close, and I often came up with things of my own that he would make from my drawings - a handbag, a backpack, even a skirt with braces. At the time, I had no idea that I would one day return to working with leather. Today I design and make leather handbags, and I am increasingly aware that some things stay with us much longer than we realise at the time. My work today is, of course, not a literal continuation of my grandfather's workshop. I design my own collections and have developed my own way of working. But something essential has remained - a relationship with the material, with making things by hand, and with the process of turning an idea into a physical object. That is also why I decided to continue researching my grandfather's craft. I am interested in the people, workshops and stories of saddlers, leatherworkers and bag makers from Trnava and its surroundings that are gradually disappearing from collective memory. If you have old photographs, memories or information about local workshops or craftspeople from this period, I would be very glad to hear from you. Zdieľať Tweet Pin It